Vzdelaná
Ak by ste si niečo takéto dokázali vymyslieť, mohli by vás obviniť (pochváliť), že máte príliš bujnú fantáziu. A pritom to je úplná pravda...
Tara Westoverová sa narodila do mormónskej rodiny, ktorá síce žila podľa viery, ale hlavne podľa toho, aké záchvaty buď šialenstva, alebo zriedkakedy čistej mysle sa práve objavovali u jej otca. Ten vlastnil šrotovisko a Tara so svojimi súrodencami tam museli drieť od rána do večera, a keďže ich otec bol častejšie prepnutý ako normálny, často im šlo naozaj o život. Rôzne zlomeniny, odreniny a useknuté prsty a všetky možné aj nemožné zranenia pravidelne vyraďovali aj ich, aj zamestnancov, ktorí pre pána Westovera pracovali.
Žiť v mormónskej viere znamenalo nijako nevytŕčať z davu a pre dievčatá to znamenalo nosiť dlhé sukne, vrchný odev s dlhými rukávmi, bez vyzývavých výstrihov, s vysokými golierikmi. Ako dievča nemohla Tara urobiť nič, čo by bolo možné považovať za provokáciu pre mužov. Žiť so šialeným otcom znamenalo nechodiť do školy (iba ak do domácej, ktorú mala pod palcom matka), nebyť prihlásený do sociálneho systému (lebo štát vás chce sledovať, zničiť, zaočkovať, rozumej očipovať - aká to podoba s dnešným svetom) a bojkotovať zdravotnícky systém (lebo ten vás nechce liečiť, ale otráviť, a keď už vás niečo bolí, tak musíte trpieť, lebo tak to chcel Boh.
Rodičia neboli úplne hlúpi, Tara nikdy nedokázala pochopiť, ako jej otec riešil ťažké matematické príklady. Mal svoje nekonvenčné metódy, ktoré si nejakým spôsobom vypracoval sám a vždy mu to vyšlo správne. Na druhej strane mu jeho podozrievavosť velila robiť si zásoby na zlé obdobia, keď ich príde štát zabiť a zničiť. A tak domov vláčil pušky, náboje, zakopával peniaze, robil opevnenia. Vŕtal studne, aby bola rodina sebestačná.
Jej matka bola zasa skvelá liečiteľka a mastičkárka, ktorej masti z nejakého dôvodu pomáhali na širokú škálu chorôb a zranení. Mastičkami liečila aj ťažké popáleniny, ktoré zasiahli tvár Tarinho otca, keď mu vybuchla pred ňou benzínová nádrž a stopila ochrannú masku. Tá sa roztavila a rozleptala mu bradu, pery, poleptala mu hrtan a oheň mu zničil časť trupu. A keďže bol proti nemocnici, liečili ho doma. Zoškrabávali mu odumretú a zlojovatenú kožu, znovu natierali a opäť zoškrabávali. Takisto mastičkami liečili aj Tarinho brata, ktorý mal viacero nehôd a pri jednej mu vytekal mozog z hlavy. Všetci prežili. Tomuto liečeniu urobili celkom dobré PR, a tak sa z výroby mastičiek stal skvelý biznis pre celú rodinu i dedinu.
Súrodenci sa rozdelili skoro presne na polovicu. Jedna polovica pochopila, že keď chce dačo dosiahnuť, musí študovať. A napriek neľahkému detstvu a totálnej absencii školskej dochádzky sa im to aj podarilo. Hlavne Tare. Vyštudovala Cambridgeskú univerzitu a pôsobila ako stážistka na Harvarde. Podarilo sa jej to iba vďaka svojmu úsiliu a nepotrebovala na to ani ukradnúť záverečnú prácu ako Boris Kollár.
Druhá polovica sa prispôsobila výchove a stali sa z nich bigotní šialenci (niečo ako Anna Záborská), ktorí robili všetko v mene Boha, aj keď išlo o ponižovanie, psychické aj fyzické týranie a obmedzovanie osobnej slobody, prípadne vyhrážky smrťou. Jednoducho, keď máte pomäteného otca (Tara až neskôr, keď nadobudla vzdelanie, pochopila, že trpel bipolárnou poruchou) a submisívnu matku, nemôže to dopadnúť dobre.
Tara sa napokon od rodiny odpútala, ale i už ako múdra, inteligentná a vzdelaná žena mala ešte stále naozaj dlho nočné mory a pocit, že zradila svoju rodinu i komunitu. Výchova, ktorej bola dlhé roky vystavovaná, jej nedovolila úplne zabudnúť na všetky tie neskutočné a neuveriteľné veci, ktoré zažívala ako dievčatko, prípadne už mladá žena. Napriek tomu, že spoznala, ako to v skutočnosti chodí v iných rodinách a v šírom svete neobmedzenom a neohraničenom horou Bucks Peak a šrotoviskom, a zistila, že jej otec jej dlhé roky klamal, odpútanie bol dlhý a bolestivý proces.
Vzdelaná je kniha, o ktorej keby ste nevedeli, že vychádza zo skutočného príbehu, by ste si mysleli, že je vymyslená. Veci, ktoré sú v nej opisované, si normálne nedokážete vymyslieť, a aj keď ich vidíte opísané, len ťažko si ich dokážete predstaviť. Táto kniha je plná bolesti a šialenstva, napriek tomu i plná sily, odhodlania a nádeje prežiť a nájsť si inú cestu, ktorá nebude ovplyvnená nikým a ničím. A hlavne bude oveľa priamejšia, pokojnejšia a rozumnejšia.